Anselm Grün má už toľko kníh, že ak sa niekto venuje náboženskej literatúre aspoň zbežne, musel sa s týmto menom už stretnúť. Hoci je benediktínskym mníchom, vo svojich knihách sa venuje naozaj širokému záberu tém. Od modlitby (o ktorej si dnes niečo povieme), cez sviatosti, vzťahy, dušu, psychické problémy, time management (o tejto jeho knihe sme tu už pred nejakou dobou písali), ekonómiu, životopisy svätých až po rozhovory s inými osobnosťami.

Malá škola modlitby je jedným z jeho diel, ktoré je zamerané na modlitbu. Prednedávnom vyšla v slovenčine aj menej teoretická (a aj trocha útlejšia) kniha Modlitba ako stretnutie, ale vo veľa veciach sa tieto dve knihy prekrývajú. Ak teda máte na čítanie ešte menej ako málo času, skúste radšej tamtú. 🙂

Malá škola modlitby

Ale teraz k veci. Čo sa v Malej škole modlitby naučíme? V prvom rade si po prečítaní knihy uvedomíme aká je modlitba komplexná vo svojej rôznorodej forme, ale zároveň jednoduchá a účinná vo svojej podstate.

Spolu s autorom si vysvetlíme zjavný rozdiel medzi dobrou a zlou modlitbou, ktorý je ale zasa príliš očividný na to, aby si ho hocikto všimol bez upozornenia. Plynule sa presunieme k rozdielnym spôsobom modlitieb – a teraz nemám na mysli spievaný alebo recitovaný Otčenáš, ale hlbšie rozlíšenie medzi chválou, prosbou, vďakou… A síce sa to môže zdať ako suchá teória, lepšie uvedomenie si rozdielov v týchto spôsoboch môže výrazne obohatiť náš duchovný, ale aj bežný život.

Všetkým nám pomôže, keď budeme Boha chváliť. Nie, aby sme utiekli od problémov života. Ale aby sme v nich uzreli nové svetlo.

Gestá

Židia sa modlia celým telom, takže sa pri modlitbe neustále pohybujú alebo kývajú zo strany na stranu. Pri našej modlitbe sú gestá a poloha tela taktiež dôležitá. Nie preto, aby sme dali ostatným najavo, akí sme zbožní, ale preto, aby sme si mohli lepšie sprítomniť prežívané okamihy a myšlienky. Preto aj Anselm Grün venuje celú kapitolu jednotlivým postojom a gestám počas modlitby. Vedeli ste napríklad, prečo kňaz počas obradov Veľkého piatku leží tvárou k zemi?

Modlitba nie je skrátka zárukou, že Boh niekoho zbaví depresií. Modlitba však môže zmeniť mňa, ktorý sa modlím. Mal by som svoju bezmocnosť odovzdať Bohu. Potom pocítim z jeho strany oporu. Môžem sa okrem toho Boha opýtať, čo mi chce týmito depresiami alebo ochorením povedať. A nato sa vo mne samom udeje zmena a začnem túto depresiu či chorobu vnímať inak.

A potom sú tu naučené modlitby Otčenáš, Zdravás, Sláva Otcu… je treba si k nim niečo ešte hovoriť? Áno! V tých pár naučených vetách je toľko tajomstva, že sa o nich dajú písať celé knihy, ale aspoň v skratke (a kvôli motivácii študovať ich viac) sa o nich môžeme dozvedieť aj v tejto knihe.

Modlitby počas dňa by sa mali líšiť tak ako sa v priebehu dňa líšia situácie, ktoré prežívame. Ráno sa pripravujme na deň a to, čo nás v ňom čaká, večer zaň buďme vďační. Ak má niekto problém modliť sa svojimi slovami, tu je starobylá ranná modlitba, ktorá sa zachovala v sýrskej cirkvi, ale ktorá je aktuálna v každý jeden deň. Môžete sa inšpirovať. 🙂

Ranná modlitba

Chválime ťa, Pane, pri tomto vychádzajúcom rannom svetle. Lebo si Spasiteľ celého stvorenia. Vo svojom milosrdenstve nám dnes daruj dobrý deň a naplň ho svojím pokojom. Posilni našu nádej, aby ňou nič nemohlo otriasť. A neskrývaj sa pre nami. Vo svojej starostlivej láske nás chrániš, preto nás neopúšťaj. Len ty poznáš všetky naše slabosti. Preto nás nikdy, Bože, neopúšťaj.